DoporučujemeZaložit web nebo e-shop
aktualizováno: 01.12.2008 19:56:56 

Stránka Všeobecne O Vtákoch a Papagájoch




Aj toto je kakapo Sovovitý

História

Toto je Kakapo Sovovitý
Vtáky sú jediné živočíchy, ktoré majú perie. Sú teplokrvné podobne ako cicavce.
Patria k nim exotické pestrofarebné papagáje, vtáky záhrad, ako červienky a drozdy,
ale i morské vtáky, napr. víchrovníky či tučniaky a pod. Väčšina vtákov je prispôsobená
na lietanie - majú silné hrudné svaly, ktoré mávajú krídlami a ľahké kosti, prestúpené drobnými dutinkami. Aj perie je ľahké. Chráni telo a udržuje telesnú teplotu. Perá na
krídlach sú usporiadané tak, že keď vták letí, vytvárajú nepriedušnú plochu. Chvostové
perá udržujú vo vzduchu rovnováhu a pomáhajú kormidlovať. Niektoré vtáky
ale lietať nevedia, to sú tučniaky, pštrosy, kiwi, kakapo sovovitý* a pod. Vtáky nemajú
zuby; funkciu nahraďuje pevný a silný zobák. Väčšina hlavne dravých vtákov napr. orol
alebo sokol majú veľmi dobre vivynutý zrak a sluch, čuch majú však slabý.




*Kakapo Sovovitý - vzácny novozélandský papagáj

zdroj: ja a trochu encyklopédia, čo som vyhrabala v mojej knižnici

   
Vtáky [ v širšom zmysle] (po latinsky Aves [sensu latol]) sú trieda dvojnohých teplokrvných stavcov,
ktoré sú pokryté perím, predné končatiny majú premenené na krídla, rozmnožujú sa vajcami,
pričom dnešné druhy sú vybavené bezzubým zobákom.

Vtáky [v užšom zmysle] (Aves [sensu strictol]) môže byť aj synonymum pre skupinu
Neornithes,
teda len časť triedy vtáky zahŕňajúcu dnes žijúce vtáky.

Vtáky vznikli počas obdobia jury z operených dravých dinosaurov 
patriacich do skupiny Maniraptora a rýchlo sa začali množiť.
Od " nevtáčich" dinosaurov vtáky odlišuje protistojný prst zadných končatín,
kým ostatné znaky [kýlovitá hrudná kosť, perie, vzdušné vaky napojené na pľúca]
nachádzame aj u rôznych dinosaurov. Dnes existuje približne 9 000 až 10 000 druhov vtákov. Vyhunutá alka veľká
zdroj:stránka, z ktorej som čerpala už neexistuje

Čeľade

- sú skupiny vtákov, pod ktoré sa zaraďujú, majú spoločné znaky.

Alky


Kivi


Rúrkonosce

Bahniaky Krakle Sovy
Brodivce Kukučky Spevavce
Čajky
Dravce
Ďatlovce
Krátkonožce
Lelky
Papagáje

Tučniaky

Holubovce
Hrabavce
Chriaštele
Potápky
Potáplice
Pštrosy

Veslonožce
Zúbkonožce

 
zdroj:http://www.zone.sk

Alky (Alciformes)

Alky (Alciformes) je rad vtákov, ktorý tesne nadväzuje na rad čajok, ale v spôsobe života a pri potápaní majú mnoho svojráznych znakov. Areálom aliek je Severný ľadový oceán a s ním spojené zálivy. V zime pri sťahovaní preletujú polárny kruh a hniezdia južnejšie, v severných miernych pásmach. Do tejto skupiny zdatných plavcovb a skúsených potápačov patria alky, norce a alkovce.

Mníšíky sú smiešne vyzerajúce vtáky z radu aliek. Majú nápadne vysoký, z bokov sploštený zobák, ktorý sa v čase rozmnožovania ešte zväčší a nadobúda výraznú kresbu. Keď kŕmia mláďatá, ponárajú sa a lovia ryby, ktoré naukladajú do zobáka a často ich aj tucet nesú do hniezda.

Bahniaky (Charadriiformes)

Bahniaky (Charadriiformes) sú malé až stredne veľké vtáky s jemnou telesnou stavbou, bohatým operením a páperím po celom tele. Bahniaky výborne lietajú, dobre a vytrvalo chodia, let majú prudký. Žijú na bahnistých alebo kamenistých brehoch morí, jazier a riek, na močiaroch a mokrých lúkach. Majú dlhé nohy a často chodia v plytkej vode. Väčšina druhov má dlhý zobák, ktorým vyberá živočíšnu potravu z bahna, prípadne z bahnistej, mäkkej pôdy. Hiezdia na zemi a mláďatá nekŕmia.

Živia sa živočíšnou potravou, niektoré špeciálne určitou skupinou živočíchov, napr. lastúrničiare morskými lastúrnikmi. Otvárajú ich šikovne z bokov silne stisnutým zobákom.

Hvizdáky (Numenius spp.) poznáme podľa dlhého ohnutého zobáka. Rozšírené sú po celom svete. Väčšiu časť roka strávia v močiaroch, na súši sa zdržujú len v čase párenia.

Kalužiaky (Tringa spp.) sú malé, štíhle brodivé vtáky s dlhým tenkým zobákom, ktorý neustále zapichujú do bahna, kde hľadajú drobný hmyz.

Brodivce (Ciconiiformes)

Bocian čierny Bocianovité (Ciconiidae) sú dlhonohé štíhle vtáky, príbuzné volavkám a ibisom. Majú dlhý, rovný, kužeľovitý a klinovitý zobák a veľké, dlhé a široké krídla.

Bocian biely (Ciconia ciconia) je známy vták vysokého vzrastu (102 cm), s dlhými nohami a krkom a klinovitým zobákom. Zafarbenie je biele, na koncoch krídel čierne. Nohy a zobák dospelých vtákov sú červené. V Európe okrem severných oblastí hniezdi aj Bocian čierny (Ciconia nigra). Je podobný bocianovi čiernemu, ale je o niečo menší. Obýva lesy rôzneho typu s potôčkami, živí sa najmä rybami.

K bocianovitým patrí aj nevzhľadný africký marabu zdochlinár (Leptoptilus crumeniferus). Zdržuje sa blízko osád, pri bitúnkoch. Lieta prekásne a pažravosti sa mu vyrovná len málokto.

Volavkovité (Ardeidae) sú najväčšou čeľaďou radu brodivcov. Telo majú pomerne slabé, z bokov stisnuté, krk veľmi dlhý a tenký a malú hlavu. Veľa ich žije v miernom pásme a v obratníkových krajoch tvoria hlavnú zložku vtáctva močiarov a vôd. Najznámejší európsky druh je volavka popolavá (Ardea cinerea).

Čajky (Lariformes)

čajka Čajkovité (Laridae) sú morské i vnútrozemské vtáky, rozšírené po celej zemeguli od Arktídy po Antarktídu. Medzi prstami majú plávaciu blanu, sú vynikajúcimi plavcami, no nepotápajú sa. Dobra sa pohybujú aj po zemi a výborne lietajú. Hniezdia zväčša v kolóniách na ostrovoch, na pobreží, prípadne pri vnútrozemských vodách. Na vajíčkach sedia obaja rodičia a mláďatá kŕmia vývržkami z hrvoľa.

Najhojnejším vnútrozemským druhom je čajka smejivá (Larus ridibundus) Má štíhly zobák a živí sa prevažne hmyzom, ktorý chytá počas letu tesne nad zemou alebo nad vodou. 

Dravce (Falconiformes)

Dravce (Falconiformes) sú veľmi pohyblivé a mocné vtáky, ktoré sú rozšírené po celom svete. Celá stavba tela prezrádza veľkú silu. Hlavu mávajú veľkú, zvyčajne guľatú, krk krátky a silný, trup krátky a pevný najmä v prsnej časti. Zobák majú krátky s vyklenutou, hákovito zahnutou čeľusťou. Na nohách majú vyvinuté mocné pazúry, ktoré sú tiež hákovito zahnuté a sú nielem výborným chytacím ústrojom, ale aj účinnou zbraňou. Jastrab

Zo zmyslových ústrojov vynikajú najmä oči, kým čuch majú menej vyvinutý. Sú predovšetkým mäsožravé, svoju korisť lovia vo dne. Hniezdia v prvých jarných mesiacoch a to len raz do roka.

Väčšina dravcov má široké tupo zakončené krídla, napr. jastrab veľký (Accipiter gentilis), kaňa sivá (Circus cyanues), myšiak hôrny (Buteo buteo) a haje (Milvus spp.). S divou živelnosťou sa vrhajú na korisť a prekvapia ju nečakaným útokom. Kaňa močiarna (Circus aeruginosus) sa kĺzavým letom vznáša nízko nad zemou a prudko sa vrhá na vyhliadnutú obeť.

Sokolovité (Falconidae) sú dravce s dlhými, úzkymi, ostro formovanými krídlami. Patrí k nim napr. pustovka (Falco tinnuunculus). Neobyčajne obratným a bystrým lovcom je sokol sťahovavý (Falco peregrinus), ktorého často používali v sokoliarstve.

Orly žijú vo všetkých oblastiach veta okrem Nového Zélandu a Antarktídy. Sú to veľké vtáky s mohutným zobákom a nohami operenými až po prsty. Hniezdo si robia na skalách i v korunách stromov. Orol skalný (Aquila chrysaetos) žije v Európe, miernom pásme Ázie, severozápadnej Afrike a v Severnej Amerike. Obýva skalné končiare a bralá, menej ihličnaté lesy. Živia sa prevažne cicavcami do veľkosti srnčiat.

Orol krikľavý (Aquila pomarina) je pravidelným hniezdičom na Slovensku. Je sťahovavým vtákom, jedince zo Slovenska zimujú v Sýrii, Zimbabwe, Zambii a Libanone. Na hniezdiská prilietavajú v polovici apríla, odlietajú koncom septembra.

Ďatlovce (Piciformes)

Ďateľ Ďatlovce (Piciformes) tvoria veľkú skupinu vtákov s mocným, dlátovitým zobákom, jazyk majú dlhý a vysunuteľný. Nohy sú krátke a šplhavé. Obývajú zalesné oblasti všetkých svetadielov okrem Austrálie.

Ďatlovité (Picidae) sa vyznačujú veľkou hlavou, tenkým silným krkom a dlhým, rovným zobákom. Hniezdne dutiny si vydlabú sami, do neho znášajú samičky 2 - 8 bielych lesklých vajec. Krátke nohy s dlhými prstami, z ktorých dva sú obrátené dopredu a dva dozadu, ako aj veľkými polmesiacovými pazúrmi sú prispôsobené na lezenie po kmeňoch stromov.

Juhoafrický zemný ďateľ je jediný zo 179 druhov, ktorý nepreklopáva kmene stromov, ale presekáva tvrdú kôru bahna, aby sa dostal k zemným červom a podobným spôsobom si robí aj hniezdo. Ostatné ďatle hniezdia v dutinách stromov. Tukan

Tukanovité (Rhamphastidae) sú pozoruhodné vtáky žijúce v korunách stromov pralesov Strednej a Južnej Ameriky. Ľahko ich spoznáme podľa neobyčajne pestro sfrabeného mohutného zobáka, ktorý je na okraji pílkovito zúbkovaný. Aj pri značnej veľkosti je zobák nezvyčajne ľahký a pritom pevný, lebo je tenkostenný, vytvorený jemnou sieťou kostených lamiel.

Tukany sa živia ovocím a zobákom rozdrvia aj tvrdé škrupiny rôznych plodov. Hniezdia v dutinách stromov, samička kladie dve až štyri biele vajcia.

Holubovce (Columbiformes)

Holubovce (Columbiformes) sú vtáky rozšírené po celom svete s výnimkov arktických oblastí. Väčšina voľne žijúcich druhov hniezdi a zdržuje sa na stromoch. Holubovce ľahko a vytrvalo lietajú a dobre chodia. Niektoré druhy denne vykonávajú dlhé cesty za potravou alebo vodou.

Zobák majú slabý, pri koreni zhrubnutý. Žijú v pároch. Výstelka hrvoľa samcov i samíc produkuje " hrvoľové mlieko" , ktorým rodičia kŕmia mláďatá. Naše domáce holuby sa vyšľachtili z juhoeurópskeho holuba divého (Columba livia), ktorý obýva skoro všetky skalné steny pozdĺž Stredozemného mora. Holubice znášajú jedno, najviac dve vajíčka, v sedení sa striedajú obaja rodičia.

Spomedzi európskych druhov je najväčší holub hrivnák Columaba palumbus. Na hlave, šiji a na hrdle je tmavomodrý a na ostatných častiach svetlomodrý až sivý. Starým hollubom sa oklo krku tvorí golier.

K stromovým holubom patria aj hrdličky (Streptopelia spp.). Majú štíhle telo s malou hlavou, dlhými krídlami a chvostom. Veľkú časť Európy obýva hrdlička poľná (Streptopelia turtur) s charakteristických cukrovaním.

Hrabavce (Kury) (Galliformes)Páv korunkatý

Hrabavce (Galliformes) sú znakove dobre vymedzeným radom suchozemských vtákov. Vyznačujú sa bohatým operením bez páperia a výrazným pohlavným dimorfizmom. Samce majú oveľa pestrejšie zafarbenie a sú väčšie než samice. Zobák majú mocný s mierne ohnutou čeľusťou. Nohy sú pevne stavané, sú vhodné na chodenie a hrabanie. Let hrabavcov sa pokladá za slabý, ale napr. prepelice lietajú dobre. Hniezdia na zemi, o hniezdenie sa stará iba samica. Živia sa živočíšnou i rastlinnou potravou, mnohé sú ničiteľmi škodlivého hmyzu.Bažant zlatý

Kura domáca (Gallus domesticus) pochádza z kury divej (Gallus gallus), žijúcej dnes v južnej Ázii, z ktorej ju vypestovali už pred viacerými tisícročiami.

Lesné kury predstavujú ekologickú skupinu drsnonohých kúr, do ktorej rátame hlucháne, tetrovy a jariabky. Sú to nesťahové vtáky, žijú v lesoch severnej pologule.

Bažanty sú lesné kurovité vtáky s dlhým chvostom, pôvodom z Ázie. V Európe žije bažant obyčajný (Phasianus colchicus) v niekoľkých poddruhoch. Skvostný bažant zlatý (Chrysolophus pictus) žije v Zabajkalsku a v Číne. Zlatožltý golier mu siaha až na golier. U nás ho však nájdeme v ZOO.

Páv korunkatý (Pavo cristatus) je najväčší kurovitý vták, blízky príbuzný bažantom. Žije v lesoch a húšťavách hornatých krajov v Indii a na Cejlóne. Ako okrasný vták sa chová na celom svete.

Prepelice sú najmenšie kurovité vtáky. Rozšírené sú takmer po celom svete a patria k obľúbeným ozdobným aj poľovným vtákom.

Jarabica poľná (Perdix perdix) je drobná poľná kura, obýva voľné polia s dostatočným rastlinným krytom. V našich krajoch sú hojné vďaka starostlivosti poľovníkov.

Chriaštele (Ralliformes)

Žeriav Chriaštele (Ralliformes) je rad, do ktorého patria vtáky rozličného tvaru a veľkosti, bohato operené, s páperovou vrstvou na celom tele. Krídla majú, okrem žeriavou, karátke a zaokrúhlené, niektoré druhy stratili schopnosť lietať. Zobák i mohy sú rozličného tvaru, a to zobák od kratšieho s mierne ohnutou čeľusťou (drop) až po dlhý, mohutný, klinovitý (žeriavy). Nohy sú kratšie (chriaštele) až po veľmi dlhé (žeriavy) s holou spodnou časťou holene.

Žijú v hustých bylinných zárastoch vodných rastlín, na stepiach, vzácne v horách. Väčšina nerada lieta a pred nepriateľom sa zachraňuje behom alebo ukrývaním sa.

Žeriavovité (Gruidae) sú veľké, dlhonohé, dôstojne kráčajúce vtáky s dlhým krkom. Hoci každý druh žeriavov vedie odlišný spôsob života, všetky budujú hniezdo na zemi z kôpky konárov a hliny, v močaristých alebo nížinných krajoch. Znášajú do neho dve, zriedka tri vajíčka.

Žeriav popolavý (Grus grus) je veľký vták podobný bocianovi (115 cm) s dlhými nohami, dlhým krkom a pomerne dlhým, klinovitým zobákom. V strednej Európe sa vyskytujú pri jarnom a jesennom ťahu, nehniezdiacie exempláre niekedy aj v lete.

Kivi (Apteryx spp.)

kivi Kivi (Apteryx spp.) patrí k vtákom bežcom. Je veľký asi ako kura domáca a vyskytuje sa v troch druhoch na Novom Zélande. Žije vo vlhkých močaristých lesoch. Cez deň sa skrýva a v noci vychádza za potravou.

Krídla má natoľko zakrpatené, že ich môžeme rozoznať iba na kostre, chvost nemá a operenie sa skladá z dlhých, voľne visiacich pier, pripomínajúcich hrubú dlhú srsť. Nohy a beháky má pomerne dlhé, oči malé, keďže je nočným vtákom, ale na rozdiel od iných vtákov má veľmi dobre vyvinutý čuch. Nosové otvory má na konci dlhého zobáka. Hlavnou potravou kiviho sú červy, ktoré vyťahuje zo zeme dlhým zobákom tak, že ho strká až po koreň. Samička znesie väčšinou iba jedno vajce, ktoré je v porovnaní s jej veľkosťou obrovské.

Na severe Nového Zélandu žije kivi Mantellov (Apteryx mantelli), na juhu ostrova kivi veľký (Apteryx australis) a najmenší je kivi Owenov (Apteryx oweni). Nájdeme ich iba v neobývaných krajoch, pretože inde sú už vyhubené.

Krakle (Coraciiformes)Rybárik Dudok

Krakle (Coraciiformes) sú pestrých farieb, nohy majú krátky behák, prsty sú pri koreni čiatočne zrastené. Zahŕňajú čeľade: krakľovité (Coraciadidae), rybárikovité (Alcedinidae), včelárikovité (Meropidae) a dudkovité (Upupidae).

Rybárikovité (Alcedinidae) sa vyznačujú dlhým, rovným a ostrým zobákom. Všetky druhy žijú blízko vôd a pozdĺž nich prenikajú vysoko do hôd aj nadol, až po morské pobrežie. Sú to samotárske vtáky, žijú po jednom alebo v pároch a okrem času párenia sa túlajú. Najlepšie sa cítia pri vode, kde z vyvýšeného miesta striehnu na ryby. Ak zbadajú korisť, vrhnú sa do vody, potápajú sa, ba aj trochu plávajú.

Modrozelený rybárik obyčajný (Alcedo atthis) žije na brehoch našich vôd v lete i v zime. Živí sa drobnejšími rybami, ak však uloví priveľkú korisť, ktorú nevie zhltnúť, vopchá si ju do hltana a potom čaká, kým sa časť strávi a uvoľní tak miesto pre zvyšok, ktorý zatiaľ trčí zo zobáka von. 

Dudok obyčajný (Upupa epops) obýva mierne a tropické pásma Európy, Ázie a Afriky. Hniezdi aj u nás. Charakteristickým znakom druhu je chochlík z vejárovite postavených pier a dlhší, tenký, nadol ohnutý zobák. Rád sa usadzuje v priestoroch, kde sa striedajú polia a lúky a malými lesmi, ale najmä bízko pasienkov, lebo z trusu dobytka vyberá larvy hmyzu.

Krátkonožce (Apodiformes)Kolibrík

Krátkonožce (Apodiformes) zahŕňajú dva podrady - dážďovníky a kolibríky. Nohy sú krátke s krátkymi prstami, nie sú schpné chodiť.

Dážďovníkovité (Apodidae) patria medzi najrýchlejšie vtáky, ktoré sú rozšírené takmer po celom svete. Prsty na krátkych nohách majú akoby lúčovito rozostavané. Sem patriace druhy sú málo väčšie ako lastovičky. Rozšírené sú po celom svete okrem arktickej a antarkticej oblasti, v počte 79 druhov.

Kolibríky (Trochillidae) tvoria osobitnú čeľaď kvetomilných krátkonožcov s dlhým zobákom a vyplaziteľným cicavým jazykom. Rošírené sú len v Amerike a zahŕňajú 319 druhov, najviac druhov žije v severnej oblati Južnej Ameriky. Vo vzduchu kmitajú krídlami veľmi rýchlo, spotrebujú denne dva razy toľko potravy ako sami vážia. Na perí kolibríkov sa zachytáva peľ kvetov, takže pri preletoch z kvetu na kvet opeľujú rastliny. Všetku činnosť vykonáva kolibrík za letu, lebo má také krátke nohy, že môže sedieť len na malinkých konárikoch a nemôže skákať ani behať. Najmenšim vtáčikom na svete je slníček malý (Phaethornis ruber), váži 1,6 až 1,8 gramu.

Kukučky (Cuculiformes)Kukučka

Kukučky (Cuculiformes) tvoria samostatný rad vtákov, do ktorého patí 127 druhov. Sú rozšírené skoro na celom svete. Jednotlivé druhy kukučiek sa od seba líšia výzorom i správaním. Sú to pomerne štíhle dlhochvosté vtáky, väčšina z nich ťažkopádne lieta. Zväčša sú to stromové vtáky a žijú prevažne v lesoch. Dva prsty na node smerujú dopredu a dva dozadu, čo im umožňuje dobre sa prichytiť konárov. Majú hlboko rozoklaný zobák, krídla sú dlhé, chvost klinovitý. Takmer všetky majú pozoruhodnú hniezdnu biológiu, ktorá vyústila do známeho hniezdneho parazitizmu.

U nás žije kukučka obyčajná (Cuculus canorus), ktorá je sťahovavá. Prichádza k nám koncom marca a ostáva tu do septembra. Kladie vajcia do hniezd iných vtákov (spevavcov) v pomerne dlhých intervaloch. Ničí veľké množstvo chlpatých húseníc, ktorým sa ostatné hmyzožravé vtáky vyhýbajú

Lelky (Caprimulgiformes)Lelek

Lelkovité (Caprimulgidae) tvoria čeľaď večerných a nočných vtákov, rozšírených takmer po celej Zemi. Krídla majú dlhé a štíhle, perie majú mäkké, oči veľké a krátky, vzadu veľmi široký zobák, okolo ktorého sú hmatové pierka. Živia sa hmyzom, ktorý chytajú v letku.

Cez deň odpočívajú na zemi alebo sedia na konároch stromov. Perie majú mäkké, najčastejšie farby stromovej kôry, takže splývajú s prosredím. Veľké oči majú cez deň privreté, a to aj keď nespia, celkom ich roztvárajú iba v noci.

Lelku si nerobia hniezda, samička znáša dve vajíčka na holú zem a tu na nich sedí. Pritom natoľko splýva s prostredím, že sa dá zbadať, až keď vyplašená vzlietne v poslednom momente pred hroziacim nebezpečenstvom. Na vajíčkach sedia a o mláďatá sa starajú obaja rodičia.

U nás žije lelek obyčajný (Capromulgus europaeus), ktorého neprestajné cvrlikanie počuť zvyčajne z polí, kde sa rád zdržuje. Samica znáša 2 vajcia priamo na zem a sama ich aj vysedáva asi 20 dní, o mláďatá sa starajú obaja rodičia 30 dní. Nočný hmyz chytá za letu. Je to sťahovaný vták.

Papagáje (Psittaciformes)Ara

Papagáje (Psittaciformes) sú vtáky so silným a zahroteným zobákom, ktorý je vďaka osobitej stavbe čeľuste podnebia veľmi pohyblivý. Ďalej ich charakterizujú kliešťovité nohy s prvým a štrvtým prstom obráteným dozadu a dvoma prostrednými dopredu.

Rozšírené sú po všetkých tropických oblastiach sveta. živia sa rôznymi plodmi, semenami, korienkami a hľuzami, ba aj šťavou kvetov, hmyzom a inými drobnými živočíchmi. Novozélandský nestor kea (Nestor notabilis) sa živí aj mäsom uhynutej zveri.

Niektoré druhy hniezdia ako ďatle v dutinách stromov, iné zas v zemných dierach, ale aj na skalnatých útesoch a na voľných priestranstvách. Mnohé druhy žijú v pralesoch, iné zas v otvorených krajinách, v stepiach a púšťach, ako aj vo vysokohorských polohách. Páry žijú v trvalom zväzku po celý život. O potomstvo sa starajú obaja rodičia, ale okrem času hniezdenia žije prevažná časť druhov v kŕdľoch.

Druhy rodu ara (Ara spp.) amazoňanov (Amazona spp.) a agapornisov (Agapornis spp.) žijú v Strednej a Južnej Amerike. Austrália a Nová Guinea sú domovom papagájov z čeľade lori (Loriinae spp.), kakadu (Cacatuinae spp.) a mnohých druhov papagájcov (Melopsittacus spp.).

Ara

Potápky (Podicipediformes)Potápka

Potápky (Podicipediformes) sú to menšie až stredne veľké vtáky, späté s vodou asi tak ako potáplice, žijú na sladkých vodách celého sveta.

Majú prúdnicovitý tvar tela prispôsobený na pohyb pod vodou, kde používajú iba nohy, ktoré sú prikĺbené k telu celkom vzadu. Na zemi sa preto pohybujú veľmi ťažko. Prsty na nohách majú vybavené širokými kožovitými obrubami, takže dobre slúžia ako veslá. Potápky majú krídla krátke a úzke, v dôsledu čoho vedia len ťažko vzlietnuť, keď sa však dostanú do vzduchu letia rýchlo aj keď neobratne.

Hniezdo si robia na vodnej hladine medzi rastlinami, je spletené z odumretých vodných rastlín.

Potápka malá (Podiceps ruficollis) má len 27 cm. Žije v stojatých vodách južnej a strednej Európy, južnej Ázie, južnej polovice Afriky a Austrálie. Hniezdenie začína svadobnými hrami vo vode. Hniezdo z vodných rastlín býva na zemi, alebo v plytkej vode. Žerú drobné rybky a vodné bezstavovce.

Potáplice (Gaviiformes)Potáplica

Potáplice (Gaviiformes) predstavujú dobre ohraničený rad vtákov dokonale prispôsobených vodnému životu. Vodu takmer neopúšťajú, s výnimkou obdobia, v ktorom hniezdia. Sú to dosť veľké vtáky (asi ako veľké kačice), pretiahnutého, takmer valcovitého tela, s nohami posunutými ďaleko dozadu.

Výborne plávajú pri dosť hlbokom ponore tela a znamenite sa ponárajú, pohyb na suchu je ťažkopádny. Dospelé potáplice sa živia výlučne rybami.

Rozšírené sú v polárnych a severných oblastiach Európy, Ázie a Ameriky. Do radu patria 4 druhy. Najmenšia je potáplica malá (Gavia stellata). Hniezdi na malých jazierkach blízko brehu a často odletuje na more za potravou. Ďalšou je potáplica stredná (Gavia arctica), ktorá hniezdi na väčších jezerách severnej Európy a Ázie, sibírske rasy majú biely zobák. V strednej Európe sa zastavujú pri jarnom a jesennom ťahu a časť populácie tu na väčších vodách aj zimuje.

Všetky potáplice sa ozývajú tajuplným kvílením. Najznámejšou je potáplica veľká (Gavia immer) práve pre čudné smejivé kvílenie.

Pštrosy (Struthiones)pštros

Pštrosy (Struthiones) patria medzi nelietajúce a najväčšie dnes žijúce vtáky. Samce vážia niekedy aj vyše 150 kg. Žijú v kŕdľoch na stepiach a polopúšťach Afriky a Arábie, ale kedysi dávno obývali aj južné oblasti Európy, Ázie a celú Afriku.

Pštrosy sú výborní bežci, na mohutných nohách majú po dva prsty, z nich vnútorný je vyzbrojený veľkým pazúrom. Hlavu, krk ako aj hrubé holene majú takmer holé. Krídla sa im silne zredukovali. Počas hniezdenia žijú páry osobitne. Do hniezda, ktoré do piesku vyhĺbi samec, kladie samička 12 - 15 takmer 2 kg ťažkých bielych vajec. Sedia na nich obaja rodičia, prípadne len samec. Najčastejšie sa zachraňujú útekom. Bežia rýchlo a vytrvalo a v nebezpečenstve sú schopné prebehnúť aj 60 km za hodinu.

Nandu (Rheae), veľké nelietajúce vtáky, obývajú juhoamerické pampy. Podobajú sa pštrosom, sú však menšie a krídla majú lepšie vyvinuté. Na nohách majú tri prsty a vedia dobre plávať. Samec žije vždy s viacerými samicami, ktoré znášajú vajcia do toho istého hniezda. Každá samica znesie až 15 vajec, vysedí ich však samec, ktorý potom mláďatá aj vodí. Živí sa prevažne rastlinnou potravou, ale aj hmyzom, plazmi, ba aj malými cicavcami.

Rúrkonosce (Tubinares)albatros

Víchrovníky (Procellariinae) sú čajkám podobné vtáky patriace do radu rúrkonoscov. Dokonale lietajú a plachtia nad šírym oceánom. Nozdry ústia pri koreni zobáka do jednej spoločnej rúrky. Sú to tmavé morské vtáky, žijúce po všetkých oceánoch sveta. Lovia na hladine mora a miestami aj behajú po vode.

Albatrosy (Diomedeinae) sú pôvabné morské vtáky, známe zo všetkých oceánov sveta okrem oblasti severného Atlantiku. Albatrosy dokonale lietajú, dlhé, úzke krídla im umožňujú vynikajúco plachtiť, na zemi sú však pomalé a nemotorné. Živia sa malými morskými živočíchmi. Hniezdia v kolóniách na oceánskych ostrovoch.

Albatros sťahovaý (Diomedea exulans) má zo všetkých vtákov najdlhšie letky. Rozpetie krídel dosahuje až 3,5 m. Tento veľký vták preletí nad otvoreným morom aj 10 000 km.

Sovy (Strigiformes)Sova bielochvostá

Sovy (Strigiformes) tvoria vďaka svojmu zovňajšku ostro vyhranený rad. Majú mäkké, páperovité perie, ktoré ich robí väčšími. Oči majú veľké, namierené šikmo dopredu. Zakrpatené očné svaly robia oči nepohyblivými a sova musí obracať celú hlavu, ak chce vidieť okolo seba. Nohy mávajú až po pazúry zarastené perím. Ostrými pazúrmi chytajú a zabíjajú korisť.

Sovy žijú na celom svete okrem Antarktídy. Nepatria k sťahovavým vtákom, ale nodostatok potravy ich niekedy prinúti hľadať nové lovné revíry. Sú to nočné vtáky, hoci niektoré lovia aj cez deň, za svetla vidia práve tak dobre ako v noci.

Sovy sa živia malými cicavcami, rybami, plazmi, hmyzom, ba prenasledujú aj iné vtáky. Drobnú korisť prehltnú v celosti a nestráviteľné zvyšky, ako srsť, kosti, perie a pazúry vydávia vo vývržkoch, ktoré sa často hromadia pod hniezdom.

Hniezdia na rôznych miestach. Mnohé druhy hniezdia v dutinách stromov, iné v puklinách skál, atď.

Spevavce (Passeriformes)Krkavec

Spevavce (Passeriformes) sú v počte druhov najväčším radom vtákov. S tým súvisí ich veľká morfologická variabilita a veľkostné rozdiely. Vyznačujú sa bohatým operením, žijú zväčša na stromoch, niektoré druhy však trvale aj na zemi. Charakteristická je pre ne schopnosť spievať. Hniezdia v bútľavých stromoch i v dierach v zemi, niektoré si robia zložité hniezda. Mláďatá sa liahnu slepé a holé, preto sú odkázané na starostlivosť rodičov. Rad spevavcov zahŕňa asi 3990 druhov.

Krkavcovité (Corvidae) sú veľké, mocné vtáky, patriace medzi najväčšie spevavce. Majú pomerne veľký a mocný zobák, rovnako veľké a silné majú aj nohy. Havran čierny (Corvux frugileus) sa od svojich príbuzných líši štíhlejším telom, predĺženým zobákom a pomerne dlhými krídlami. Jeho areál je obmedzenejší ako areál vrán. Pracidelne zimuje v našich krajoch, pričom narobí veľa škody chytaním drobnej zveri a vtáctva. K havraním kŕdľom sa často pridáva kavka obyčajná (Corvus monedula).

Krkavce sú najväčšie druhy čeľade krkavcovitých (Corvidae). Rozšírené sú po celej zemeguli. Zajväčším zástupcom v Európe je krkavec čierny (Corvus corax).

Straky (Pica spp.) sa veľmi podobajú vranám, no chvost majú dlhší ako telo. Telo pokrýva biele a čierne perie s kovovým leskom. V Európe je rozšírená straka obyčajná (Pica pica).

Sojky patria tiež do čeľade krkavcovitých, sú však oveľa krajšie sfarbené ako krkavce a majú slabší zobák a nohy.

Vlhovité (Oriolidae) sú dlhokrídle spevavce prevažne žlto sfarbené. Žijú v Afrike, Ázii, na indnézkych ostrovoch, v Amerike sa nevyskytujú. V Európe žije jeden druh - vlha obyčajná (Oriolus oriolus). Je to sťahovavý vták, živí sa hmyzom, najmä húsenicami.

Tučniaky (Sphenisciformes)tučniak

Tučniaky (Sphenisciformes) sú zo všetkých vtákov najlepšie prispôsobené vodnému prostrediu. Ich predkovia stratili schopnosť lietať už asi pred 100 miliónmi rokov. Ich kostra nie je pneumatizovaná. Majú husté šupinové perie. Zakrpatené krídla sa im premenili na plutvy a používajú ich na akési lietanie vo vode, pričom kormidlujú nohami. Okolo 15 druhov tučniakov žije v moriach južnej pologule a hniezdi na antarktickom pobreží, na ostrovoch neďaleko Austrálie, Južnej Ameriky a juž. Afriky. Tučniaky pri love rýb plávajú rýchlosťou až 40 km za hodinu. Ich nepriateľmi sú tulene a kosatky dravé.

Najväčší druh je tučniak obrovský (Aptenodytes forsteri), ktorý je vysoký asi 1,5 metra a váži okolo 35 kg. Hniezdi na pevnine Antarktídy v čase, keď panuje polárna noc a teplota klesá až pod - 50 stupňov Celzia. Je jediný z tučniakov, kde sa o vyliahnutie mláďat stará samec. Ostáva až dva mesiace bez jedla, lebo stojí po celý čas a drží jediné vajce na nohách, aby neležalo na ľade. Keď sa mláďa vyliahne, vráti sa samica z mora, aby ho nakŕmila a konečne sa ide najesť aj samec.

Iné druhy tučniakov hniezdia na teplejších miestach a pre vajcia si vyhrabávajú hlboké hniezda.

Veslonožce (Pelecaniformes)Kormorán

Kormorány (Phalacrocorax spp.) sú veslonožce štíhleho tela s malou hlavou a tenkým krkom, veľké asi ako hus. Na konci zobáka majú pevné hák a na hrdle roztiahnuteľné vrecko.

Kormorán veľký (Phalacrocorax carbo) je vodný vták veľkosti kačice. Obýva vnútrozemské vody všetkých kontinentov. Hniezdi v kolóniách, hniezda z konárov stavia na vysokých stromoch. Ich potrava sa skladá takmer výlučne z rýb.

Pelikánovité (Pelecanidae) sú veľké rybožravé vodné vtáky, žijúce v teplých oblastiach celého sveta. Charakteristický je mohutný, podberákovitý zobák s veľkým vreckom na dolnej čeľusti. Keď lietajú, sú veľmi pôvabné, hoci na zemi sa pohybujú nemotorne. Pelikány biele (Pelecanus erythrorhynchos) žijúce v Severnej Amerike, sa živia výlučne rybami. Sú zaujímavé najmä tým, že usporiadávajú spoločné rybolovy, ktoré majú dobre zkoordinované.

Sulovité (Sulidae) sú veslonohé morské vtáky, obývajú teplejšie a mierne oblasti. Tvar tela majú torpédovitý, zobák taký dlhý ako hlavu a krídla neobyčajne dlhé. Najznámejší druh je sula biela (Sula bassana).

Zúbkozobce (Anseriformes)Labute

Kačice (Anatidae) tvoria najpočetnejšiu skupinu zúbkozobcov, sú známe po celom svete, dosiaľ bolo opísaných asi 118 druhov. Všetky sú vodnými vtákmi a na nohách medzi prstami majú plávaciu blanu. Na suchej zemi sú nemotorné, ale vo vode sa pohybujú ľahko. Potravu si vyhľadávajú prekutávaním dna.

Kačica divá (Anas platyrhynchos) dosahuje veľkosť 58 cm. Je pôvodcom domácich kačíc. Obýva stojaté vody v Európe, v miernom pásme Ázie a na západe Severnej Ameriky.

Labute (Cygnus spp.) sú najväčšie vodné vtáky. Krátke hrubé nohy, umiestnené priveľmi vzadu, im sťažujú chôdzu po zemi, kde sa pohybujú veľmi ťarbavo. Dlhý krk používajú na prehľadávanie dna.

Husi (Anser spp.) bývajú väčšie ako kačice, majú vyšší a silnejší zobák, krk aj nohy majú dlhšie. Viac času trávia na zemi ako na vode. Najvýznamnejši druh je hus divá (Anser anser), ktorá je predkom európskej husi domácej a jediným druhom, ktorý hniezdi aj v strednej Európe.

 

Anketa

 

 Vytvořeno službou WebSnadno.cz  |  Nahlásit protiprávní obsah!  |   Mapa stránek